Automobilisti vs. motorkári.
blog_07



7.3.2018




Pomyselné pravidlá čestnej premávky platia pre všetkých účastníkov cestnej premávky, motorkárov nevynímajúc. Už odjakživa však medzi šoférmi automobilov a motorkármi prebieha na cestách akýsi súboj. Automobilisti sa sťažujú, že motorkári jazdia prirýchlo a nebezpečne, predvádzajú sa a preto si aj vyslúžili prezývku “darcovia orgánov”. Motorkári majú naopak zlé skúsenosti so šoférmi automobilov, ktorí ich častokrát neakceptujú ako plnohodnotných účastníkov cestnej premávky, ohrozujú ich, pretekajú sa s nimi a často medzi týmito dvoma skupinami dochádza k výmene názorov alebo aj potýčkam. Čo by sme mohli všetci či sme automobilisti alebo motorkári spraviť preto, aby sme sa na cestách cítili bezpečnejšie a jedni druhých akceptovali? Poďme sa na to pozrieť.


Z pohľadu zákona sú automobily aj motorky rovnocenné dopravné prostriedky. Pre jedných aj pre druhých platia tie sisté pravidlá, riadia sa tými istými dopravnými značkami a zdieľajú spoločné cesty. Automobily sú vo výhode v tom, že sú väčšie a majú štyri kolesá. Motorky sú zas obratnejšie a rýchlejšie. Obdive skupiny majú niekedy pocit nadradenosti a vyžadujú od tých druhých, aby sa im v premávke podriadili.


Motorkár na motorke má úplne iný pohľad na plynulosť cestnej premávky. Keďže motorka disponuje veľmi dynamickým zrýchlením a maximálne rýchlosti motoriek nemajú problém prekročiť dvesto kilometrov za hodinu, mtorkári majú pocit, že môžu rýchlosť motorky skúšať kedykoľvek a kdekoľvek. Automobily sa pre nich stávajú prekážkami na cestách, ktoré obchádzajú vo vysokých rýchlostiach a tesných vzdialenostiach. Takíto pretekári nech si radšej idú zajazdiť na uzavretú trať na to určenú, v premávke tak budú kľudnejší.










Veľakrát máme možnosť v premávke stretnúť menšiu alebo väčšiu skupinu motorkárov, ktorí idú spanilou a niekedy aj riskantnou jazdou spolu. Ak sa im zamieša do cesty automobil, začnú mu dávať najavo svoju silu a žiadajú od neho aby sa im “upratal” z cesty. Treba si však uvedomiť, že ich počet a hluk, ktorý sa k autu zozadu dovalí môže šoféra automobilu paralyzovať natoľko, že sa dostane do stresu. Vyžadovať si akékoľvek ústupky len preto, že ich je viac nie je voči jednému automobilu fér. Na druhú stranu treba spomenúť, že mnohé takéto skupiny motorkárov sú natoľko kľudné a disciplinované, že automobil predbehnú po jednom bez potreby demonštrovať svoju početnú prevahu. Navyše, ak ich vodič auta spozoruje včas a stiahnutím ku krajnici ich pustí pred seba, odmenou býva uznanie a poďakovanie od motorkárov formou dvihnutia ruky. Takéto vyjadrenie vzájomného rešpektu je najvyššia forma ukázania inteligencie v premávke, ktorá eliminuje vznikanie agresie a všetkým zúčastneným spríjemní deň.


Vodiči automobilov častokrát tiež nie sú bez chyby. Celkovo ohľaduplnosť automobilistov voči motorkárom je veľakrát na bode mrazu. V mnohých prípadoch chýba základná osveta ako sa k motorkárom správať. Najmä šoféri, ktorí nikdy nejazdili na motorke sa nevedia vžiť do ich kože. Ůplne najtrápnejšie je, ak sa vodič nejakej dízlovej oktávie snaží na semafóre predbiehať s motorkou. Ak mu tá motorka na semafore utečie, potom sa ju snaží silou-mocou rýchlou riskantnou jazdou dobehnúť. Tu by som chcel poprosiť všetkých šoférov automobilov, ktorí majú potrebu sa s motorkármi predbiehať, prosím nerobte to. Ak ste mali v škole fyziku tak viete, že motorka má lepší pomer váhy a výkonu a preto ak nemáte Bugatti Veyron, takmer nikdy motorku nedobehnete a nepredbehnete. Radšej sa stiahnite ku krajnici a motorkára pustite pred seba, takmer vo všetkých prípadoch vám dá úctu tým, že sa vám poďakuje pozdravom. A dostať dnes trocha úcty od cudzieho človeka je vždy lepšie ako sa s ním snažiť bez šance pretekať a byť len na smiech.