5 vecí ktoré robíme pri šoférovaní v meste zle. blog_02



5.1.2018



Mesto je džungľa - hovorí sa takmer v každej druhej reklame na automobil. V mestskej premávke alebo teda mestskej džungli platia tiež určité pravidlá. Niektoré veci však robíme zle a tým zbytočne komplikujeme život sebe aj ostatným účastníkom premávky.



1. Nepoužívame dostatočne často spätné zrkadlá



Používanie spätných zrkadiel začína ich správnym nastavením. Vnútorné spätné zrkadlo nastavíme tak, aby sme v ňom zadné okno videli v jeho strede. V bočných zrkadlách by sme mali vidieť len malú časť svojho auta a čo najviac okolia. Eliminujeme tak vznikanie takzvaného mŕtveho uhla. Aj najlepšie nastavené spätné zrkadlá sú však nanič, ak sa do nich nepozeráme. Mali by sme si vytrénovať podvedomý zvyk letmo sa pozrieť do spätných zrkadiel niekoľkokrát za minútu. V hustej mestskej premávke rozhodujú sekundy. Pravidelné kontrolovanie zrkadiel do veľkej miery zníži pravdepodobnosť kolízie.





Dnes už sú v nových autách bežné rôzne elektronické asistenty. Zrkadlá sú pomaly nahrádzané kamerami a senzormi. Väčšina áut však nič také vo výbave nemá, o to väčšie sústredenie vodiča si vyžaduje ich šoférovanie. Dôležité je nespoliehať sa na ostatných vodičov a mať okolie svojho auta plne pod kontrolou zo všetkých strán. Bez ohľadu na to, či ma ostatní vidia alebo nie.



2. Jazdíme štýlom “plyn-brzda” aby sme ušetrili čas.



Jednou z vecí, ktoré odlišujú mestskú premávku od mimomestskej sú semafory. Čím väčšie mesto, tým viac križovatiek a semaforov sa tam nachádza. Určite ste už v premávke zažili, že automobil ktorý vás v meste predbehol, vás "čakal" na najbližšom semafore, z ktorého potom vyštartoval s plynom na podlahe a na najbližšom semafore ste sa opäť stretli. Tento jav nie je náhoda a má svoje vysvetlenie.





Semafory v mestách majú svoje časové nastavenie a sú prispôsobené maximálnej povolenej rýchlosti. V prípade, že niekto v mestskej premávke poruší povolenú rýchlosť, aby stihol zelenú, červená si ho počká na na najbližšej križovatke. Naopak vodič, ktorý ide konštantnou rýchlosťou môže chytiť takzvanú zelenú vlnu, teda niekoľko zelených v rade za sebou, čím sa do cieľa môže dostať v rovnakom čase a bezpečnejšie. Nehovoriac o tom, že prudké štarty a brzdenia spôsobujú vyššiu spotrebu a nadmernejšie opotrebenie motora a bŕzd.



3. "Lepíme sa" na seba



Spisovne sa to nazýva nedodržiavanie bezpečnej vzdialenosti medzi vozidlami, ale všetci to poznáme pod pojmom “lepiť sa”. Je to veľmi častý jav najmä v ľavom pruhu, keď si chce vodič rýchlejšieho auta “preraziť cestu” nalepením sa na to pomalšie. Bezpečná vzdialenosť pre vozidlá do 3,5 tony je definovaná časom minimálne 2 sekundy. To znamená, že vždy máme dodržiavať taký odstup od vozidla pred nami, aby sme v prípade nečakanej situácie mali 2 sekundy na reakciu. Pri rýchlosti 50 km/h je to približne 30 metrov (metrov, nie centimertov!). Čím vyššia rýchlosť, tým má byť väčšia medzera. V mestách sú jednými z najčastejších dopravných nehôd práve nehody z nedobrzdenia.





Medzeru medzi autami by sme mali dodržať aj pri zastavovaní na semaforoch. Nelepiť sa na vozidlo pred nami úplne, ale nechať aspoň 2 metre, aby sme v prípade nečakaných situácií mali priestor na manévrovanie. (napríklad prechod sanitky). Navyše, ak sa zbytočne nelepíme na vozidlo pred nami, máme aj lepšie odkrytý výhľad a tým pádom lepší prehľad o celej premávke.



4. Zbytočne vytrubujeme



Klaksón v aute používame oveľa častejšie ako to zákon dovoľuje. Niektorí agresori si klaksón mýlia s hudobným nástrojom. Ukazujú tak, že sú na seba precitlivení a celému okoliu potrebujú dať najavo, že práve utrpelo ich ego. Ak by človek na ulici nahlas vykrikoval na okoloidúcich vždy keď sa mu niečo nepáči, pravdepodobne by skončil v blázinci. Vodič je oprávnený klaksón použiť len v prípade, ak je jeho použitie potrebné na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva a len v nevyhnutnej časovej dĺžke.





Ak si teda niekto myslí, že si môže vytrubovať vždy keď má zlý deň alebo sa mu v živote práve nedarí, ide o porušovanie zákona a hrozí za to pokuta. Za hroziace nebezpečenstvo sa napríklad nepovažuje, ak niekto jazdí po meste vyššou ako povolenou rýchlosťou a tým pádom sa mu zdá, že všetci ostatní sú pomalí, tak na nich začne vytrubovať. Existuje aj prípad, keď je zatrúbenie mimo hroziaceho nebezpečenstva povolené. V situácii ak sa vodič s vozidlom nachádza mimo obce a chystá sa predbiehať, môže na to vodiča pred sebou upozorniť zatrúbením. V premávke platí princíp reťazovej reakcie. Ak sme na niekoho agresívni, on tu agresivitu posunie ďalej a tá sa nám vráti naspäť prostredníctvom iného vodiča. Preto, ak máme chuť vytrubovať, radšej si postrážme ruku nech nevystrelí hneď na klaksón a nezasievajme semienko agresivity. Nikdy nevieme, kedy sa najbližšie nejakej nepozornosti v premávke dopustíme my sami.



5. Slabo predvídame



Otáčať s volantom dokáže aj malé dieťa. Šoférovanie je ale hlavne o predvídaní. Najmä v meste, kde je koncentrácia automobilov, chodcov, cyklistov a hromadnej dopravy väčšia ako mimo mesta. Viac križovatiek, výjazdov z parkovísk a rôznych areálov, autobusové zastávky. V meste viac ako kdekoľvek inde za volantom musíme predvídať dva kroky dopredu.





Ak napríklad stojíme na červenej a pred nami je ešte dvadsať áut, tak je jasné, že sa nám na prvú zelenú nepodarí križovatkou prejsť a po pár metroch budeme stáť opäť. Predvídaním si ušetríme zbytočný pretekársky štart, nervy a pokus o kľučkovanie. Alebo keď vidíme, že vpredu pred nami stojí na zastávke autobus z ktorého práve vystupujú ľudia, je logické, že o pár sekúnd, keď budeme na jeho úrovni, bude zo zastávky odchádzať a bude ho treba pustiť. Vieme sa tak s tým zmieriť už vopred a neprekvapí nás to. Predvídanie je veľmi užitočné aj z hľadiska plánovania časov trás po meste. Ak potrebujeme niečo vybaviť na druhom konci mesta, potrebujeme ísť autom a vieme si vybrať čas, nevyberajme si časy najväčšej rannej a popoludňajšej špičky. Keď budeme nervózni stáť v zápche, už bude neskoro premýšľať nad tým, že sme mohli vyraziť radšej v inom čase.